Vlasta – Regionálne stretnutie vo Zvolene 24.10.2020
Ďakujem Pánovi za túto milosť a spôsob, ako sa stretávať s bratmi a sestrami na regionálnych stretnutiach každý týždeň. Osobne to nie je možné. Ale Bohu, nie je nič nemožné. Preto nám mama Alenka každý mesiac zasiela mailom zvukový záznam komunitnej katechézy a prihovor Svätého otca Františka. Každú sobotu nám oznámi aký ruženec sa budeme modliť . Potom sa zjednocujeme v hodine nášho stretnutia ( ako to bolo počas osobných stretnutí) v modlitbe svätého ruženca, vypočutím si katechézy a príhovoru Svätého otca Františka. Je to čas spoločného vstupu do komunity s možnosťou spoločného prežívania. Sú to chvíle keď sa opäť môžeme posilniť, aby sme obstáli v skúškach, ktoré nám toto obdobie prináša. Bolo pekným zvykom v osobnom stretnutí zdieľať sa, čo sa nás dotklo z vypočutého. Teraz to však nie je možné. A každé zdieľanie je darom pre nás všetkých. Prijali sme, že sa budeme zdieľať písomnou formou. Vďaka nášmu Ivanovi sa môžeme zdieľať so všetkými na komunitnej internetovej stránke. Vďaka Ivan.
Dnes som bola ja povzbudená k tomu, aby som sa podelila, o to čo sa ma dotklo.
V katechéze dona Stefana sa ma dotkli tieto slová:
„OBJAVIŤ SVOJU MISIU A NIE O NEJ PÍSAŤ ALE JU ŽIŤ„
hmm … objaviť svoju misiu v tomto čase. To nie je vôbec pre mňa jednoduché. Viem že Pán má pre mňa pripravenú misiu a to na každý nový deň do ktorého vstupujem. Vidím, ako mi je ťažko prijať Jeho pozvanie pre moju pýchu vlastných predstáv, čo by som počas dňa mala robiť a tak sa uspokojiť s tým, že toto je tá misia ku ktorej som bola Pánom pozvaná. Nie nadarmo sa hovorí: „Moje myšlienky, nie sú myšlienkami Pána.“ Hlavne teraz, keď som už dva týždne bola v karanténe. Teraz je zákaz vychádzania. A do konca októbra budú obmedzené a pozastavené všetky krásne činnosti, ktoré som mala pripravené pre deti v školskom klube ( kde v súčasnosti pracujem). Bola som presvedčená , že toto je ta misia ktorú mi pripravil Pán. Mama Elvíra hovorí:
„ Misia je vyjsť zo seba a darovať sa druhým.“
Ale ako mám jej slová naplniť, keď som zavretá v jedno izbovom byte ? Vnútorne som zvádzala veľký boj s Bohom. Odmietala som prijať stav v ktorom som sa ocitla. Ničilo ma to. Pochopila som, že odmietaním nič nezmôžem. Padla som na kolená. Modlila som sa a prosila Pána, aby mi ukázal moju misiu v tejto situácii. Pán je úžasný. Nenechal ma dlho čakať. Dal mi spoznať, že moja misia je teraz viacej sa modliť za tých, ktorí to veľmi potrebujú. Napriek samote mi Pán dáva vidieť, že sa môžem darovať rovnako ako v konkrétnych činnostiach. Aké je krásne darovať svoj čas v modlitbe za tých, ktorí prežívajú ťažké skúšky. Pretože Pán túži cez tieto modlitby konať v ich životoch. Naozaj som vďačná Pánovi, že si ma týmto spôsobom pozval do životov druhých, ktorým som mohla pomôcť niesť kríž cez modlitby. Ale bez modlitby a komunity som neobjavila svoju misiu na ktorú som v tomto čase pozvaná.
Svätý otec sa ma dotkol týmito slovami:
“…LEBO VIERA UČENÍKOV EŠTE NIE JE ZRELÁ A PRÍLIŠ SA VIAŽE NA ZMÝŠĽANIE TOHTO SVETA.“
Nachádzam sa v čase, pre mňa veľkej skúšky mojej viery. Preto sa ma tak veľmi dotkli slová svätého otca. Táto doba mi ukazuje, akú mám dlhú cestu v dozrievaní mojej viery. Práve toto obdobie pandémie sa ma chce zmocniť a vniesť veľa strachu o zdravie tých, ktorých si v srdci nosím. Vidím ako sa dám zneistiť protichodnými správami. Spochybňujem Božiu prítomnosť nad tým všetkým, čo sa deje v mediálnom chaose plných hoaxov. Vnímam, že toto všetko vplýva a oslabuje moju vieru . Ba dokonca aj fyzicky sa cítim slabšia. Pozorujem sa viac ako inokedy. Áno toto všetko potvrdzujú slová , že sa príliš viažem na zmýšľanie tohto sveta. Uvedomujem si akým veľkým darom sú pre mňa cenacolské stretnutia. Akým veľkým povzbudením a usmernením. Práve na nich dozrieva moja viera. Vďaka ti Pane. A vďaka komunite som povzbudená charizmou Mamy Elvíry, ktorej viera je pre mňa veľkým príkladom. Spolu s ňou odovzdávam všetko do Božích rúk. A na príhovor dona Dolindu hovorím: „ JEŽIŠU TY SA POSTARAJ. „
Ďakujem všetkým že ste ! Ste pre mňa veľkým požehnaním a darom.
Mama Vlasta